DRAČIA PERLA - Útek
Ren vtom pustil Moniku, ktorá
padla na kolená. Hlava sa jej točila, ale cítila, že sa jej podarilo dať
Tornovi znamenie. Lenže ten jediný moment nepozornosti stačil veštici, aby
prekročila jej stenu z rastliny. Dievčina ju síce nemienila nechať ujsť tak
ľahko a poručila burine, aby ju spútala. No v okamihu, keď sa jej vetvy dotkli
pokožky veštice, preblesla Monikiným telom rovnaká elektrizujúca bolesť ako jej
burinou – už ju nevedela zadržať.
Dievčina sa vytrhla zo svojej
mysle, keď pocítila, ako ňou Ren trasie. „Čo robíš?“ pozrel na ňu prísne a
zároveň nechápavo.
„Snažila som sa zdržať
vešticu, ale už je nám v pätách,“ odvetila ťažko vydýchnuc a Ren jej pomohol na
nohy.
Monika si všimla, že neďaleko
nich ležalo mŕtve telo muža, ktorý vyhlásil poplach. Jeho výkrik privolal
ďalšie stráže, ktoré boli na chodbe. Nina s Alou si cez nich vpredu razili
cestu a Kai sa tiež slušne bránil so zbraňou jedného z padlých mužov. Ľavou
rukou tisol k svojej nahej hrudi Astrin, ktorá bola stále ako bezduchá bábka a
vôbec si neuvedomovala, čo sa okolo nej deje.
Zrazu sa za Renom a Monikou
vynorila veštica, ktorá ich smerom hodila energetickú guľu. Ren našťastie
zareagoval včas a strhol Moniku na stranu. Keď si Ren spomenul, kam Nina dala
guľôčky jandú, rýchlo strčil ruku do medzery medzi Monikiným chrbtom a jej
štítom. Okamžite nahmatal hruškovité vrecúško a odtrhol ho zo šnúry, ku ktorej
bolo priviazané. Ren ho ale nestihol rozviazať, lebo veštica na nich začala
naštvane útočiť svojou energiou.
Keď sa však Monike podarilo
prekvapiť čarodejnicu rastlinou, ktorá prerazila zem a spútala jej nohu, Ren
využil, že sa veštica otočila zničiť puto, a hodil po nej jandú. Guľôčka
vypustila hustý tmavý dym, pričom Ren už ťahal Moniku preč. Nestihli si totiž
nasadiť masky a museli ujsť, aby sa nenadýchali dráždivého plynu.
Ostatným sa zatiaľ podarilo
zneškodniť stráže z chodby. V okamihu, keď k nim Ren s Monikou pribehli, muž
zase siahol dievčine medzi chrbát a štít – odtrhnúc priviazané masky.
„Máme toho málo,“ vzdychol si
pri pohľade na tri plechové masky s protilátkou. Jednu okamžite podal bratovi,
ďalšiu Monike a poslednú ponúkol Nine. Crofita ale pokrútila hlavou, pozrúc
súcitne na Alu. Bolo to, akoby sa týmto gestom snažila sučke dať najavo, že sú
rovnocenné. Ren to pochopil a poslednú masku teda dal Kaiovi, ktorý prvú čo mu
dal, nasadil Astrin. Ren si až vtedy lepšie obzrel bratovu zvereňkyňu a jeho
oči stemneli. Venoval Monike otázny pohľad, a všimol si, že aj ona sa na ženu
mračí.
Ren sa chcel Moniky spýtať na
Astrin, no náhle z hustej hmly dráždivého plynu za nimi vyletela energetická
guľa. Našťastie ich skupinu minula, ale nemohli otáľať.
Spoza nich sa ozval naštvaný
výkrik, ktorý rozozvučil celé podzemie. „Okamžite ich chyťte!“ zavelila veštica
vykašliavajúc jandú, ktoré jej naplnilo pľúca. Zúrila, najprv ju Monika držala
v jej komnate a teraz toto!
Nina s Alou sa rozbehli
dopredu k strážam, ktoré zmätene a neorganizovane bežali ich smerom. Boli to
muži, ktorí pri povele veštice opustili svoje miesta a teraz utekali z rôznych
častí chodby, aby zadržali ich skupinu.
Crofita ich zabíjala jedného
po druhom, oštep sa v jej rukách krútil tak rýchlo, že ho Monika nestíhala ani
sledovať. Ala zase ako besná útočila na stráže. V momente, keď sa jej zuby
zaryli niekomu do ruky, či nohy, dotyčný vzbĺkol v plameňoch. Kriky mnohých
mužov zneli chodbou. Mäso z ich tela zhorelo behom pár sekúnd a jediné, čo po
nich ostalo, boli kosti a kovové časti ich výzbroje.
Ren popohnal ostatných, aby
nasledovali Ninu, pretože spoza nich sa začali tiež postupne vynárať stráže.
Títo muži väčšinou vykašliavali plyn, ktorým museli prebehnúť, takže ich Ren
jednoducho zneškodnil, ale prichádzalo ich čoraz viac a nemohli sa nechať obkľúčiť.
Kai chránil Astrin ako len
vedel, pričom bojoval s neuveriteľným odhodlaním v očiach. Všetok svoj hnev
dával do boja, čo bolo na jednej strane pôsobivé, no na druhej mu to
zahmlievalo myseľ. Bezhlavo útočil na mužov pred sebou, pričom Monika musela
párkrát zasiahnuť a spútať strážam nohy, aby Kaiovi neublížili.
Monika si robila starosti o
dediča, kútikom oka sledovala, či je v poriadku, pričom sama musela dávať pozor
na útočníkov. Väčšinou ich zneškodnila pomocou svojej rastliny, ale nie vždy
ich stihla plne spútať a často na ňu hodili svoj oštep.
V tom zhone zrazu Monika
pocítila vo vzduchu pulzovať silu, ktorá šla z podzemia. Srdce dievčiny skoro
skolabovalo, pretože presne vedela, koho postavu vidí vynárať sa z ustupujúcej
hmly jandú – kráľovnú Iris.
Pohľad plný zdesenia, ale i
očakávania na Monikinej tvári, si všimol len Ren. Bojoval blízko nej a po tom,
čo prebodol ďalšieho zo stráží, tak k nej okamžite pristúpil, čo ju vytrhlo z
tranzu. Ren neotáľal a hodil do chodby za seba ďalšie dve guľôčky jandú, pričom
už ťahal Moniku bližšie k východu.
Ich spoločníkom sa podarilo
prebojovať sa až k srdcu hory.
„Kai, zober si štít! Vonku sú
lukostrelci!“ skríkol na brata Ren. Kai mu venoval rýchly pohľad a okamžite si
zobral od jedného z mŕtvych stráží na zemi štít. Uchopil ho do ľavej ruky a
pridržal ho za svoju i Astrininu hlavu. V pravej ruke zvieral oštep, pripravený
ďalej bojovať a svoju Loren pri tom k sebe privinul ľavým lakťom.
Monika chcela nasledovať jeho
príklad, vyzdvihnúť si štít, ktorý mala na chrbte, tak aby jej zakrýval hlavu.
Ale Ren ju predbehol a vydvihol svoj štít nad hlavu sebe i jej. „Nechaj si
tamto na chrbte, pôjdeme poslední, budeš ho potrebovať,“ odvetil starostlivo.
Ich skupina sa viac zomkla k
sebe, no potom sa okamžite rozbehli k východu. Vpredu bežala Nina, pričom Ala
sa držala tesne pri jej nohách, v miernom zákryte jej štítu, ktorý mala nad
hlavou.
Vtedy sa zhora spustil dážď
šípov. Nina v okamihu hodila pred seba svoj oštep, zasiahnuc jedného zo stráží,
ktoré sa k nim rútili od výťahu. Voľnú ruku následne vystrela dohora a
vypustila plamene, ktoré spálili šípy nad jej hlavou.
Crofita bola vpredšie než
ostatní a keď Ren zacítil dopad šípov na svoj štít, rozhodol sa, že použije
zase jandú. Nasledoval Ninin príklad a hodom oštepu zneškodnil druhého muža,
ktorý k nim bežal od výťahu. Potom hodil jandú o zem a v okamihu ich skryla
hustá hmla. Ren musel zadržať dych, lebo ako jediný v zadnej časti skupiny
nemal masku. No jeho rozhodnutie sa vyplatilo, pretože šípy lukostrelcov teraz
šli úplne mimo.
Vtom Monika pocítila, ako sa
rozpálil štít na jej chrbte a uvedomila si, že okolo nich preletel hustý stĺp
plameňov, ktorý spálil všetok jandú vo vzduchu.
Ich skupina bola zrazu
nechránená a horou sa rozozvučal mrazivý hlas ženy, ktorý ich donútil zastaviť.
„Nemáte kam ujsť. Radšej sa vzdajte.“
Monika presne vedela, komu ten
hlas patril, pretože moc Zeleného draka v nej priam vrela. Telo dievčiny stŕplo
strachom a nevedela, či sa dokáže otočiť, no na druhej strane cítila i
vzrušenie, ktorým sa celá chvela.
Komentáre
Zverejnenie komentára