DRAČIA PERLA - Astrin

„Mohol by si zo mňa zliezť?“ spýtala sa ho trochu nesvoja Monika, pričom sa ho snažila rukou odstrčiť.

Kai sa ešte chvíľu díval do očí Crofity, ktorú pred sebou videl, a snažil sa zistiť, či je skutočná. No po chvíli sa rezignovane prevalil na bok a zaboril hlavu do dlaní. Monika sa na neho prekvapene pozrela a zdvihla sa zo zeme.

Dievčina venovala rýchly pohľad Ale, ktorá sedela pri mrežiach, kam ju poslala načúvať, a následne sa otočila späť ku Kaiovi. „Čo teraz akože robíš?“ spýtala sa ho keď do neho mierne kopla. 

„Už nemôžem,“ vzdychol si zúfalo mladík s tvárou stále v dlaniach. Monika si k nemu čupla a odtiahla mu ruky z tváre.

„Viem, že Astrin je schopná ťa donútiť vidieť veci, ktoré chce, ale toto nie je ilúzia. Prosím ťa, ver mi. Veštica sa môže každú chvíľu vrátiť a ja tu už vtedy nechcem byť. Pred touto… komnatou, brlohom, či čo toto je… čaká tvoj brat, Ren.“

Monika videla na Kaiovi, že jej chce veriť, ale zmenili mu vnímanie času a ten jeden deň, ktorý strávil v zajatí, mu prišiel ako oveľa dlhšia doba. Mučili ho nielen fyzicky, ale i psychicky a to, že ho brat prišiel zachrániť, už na neho raz skúšali, preto tomu teraz neveril.

„Pozri sa na mňa,“ mykla ním rozrušene Monika, keď ho pohltili myšlienky. Mladík k nej znovu zdvihol hlavu a sledoval, ako v jej očiach vzbĺkla moc Zeleného draka. „Ren prišiel do môjho sveta, aby ti priviedol naspäť silu, ktorá ti patrí. Ako vidíš, je vo mne, ale budem ti ju vedieť vrátiť vďaka tomuto,“ a ukázala mu náramok od Tomena. „Dal mi ju jeden Bai, aby som tvoju moc mohla rozvíjať a zároveň, aby sa do mňa nevsiakla. Dám ti ju hneď, keď budeme mimo hrad.“

„Ako sa voláš?“ opýtal sa nakoniec Kai.

Dievčinu jeho otázka trochu prekvapila, ani si neuvedomila, že sa mu nepredstavila. „Monika. Ale na zoznamovanie teraz vážne nemáme čas,“ s tým ho schmatla pod pazuchou a vytiahla na nohy. Na jej prekvapenie sa vôbec nepriečil. „Poďme,“ zavelila, keď si zo zeme zdvihla oštep a už chcela zbehnúť z vyvýšeniny, no Kaiove slová ju zastavili.

„Bez Loren nepôjdem,“ povedal hľadiac na bezduchú Astrin ležiacu na zemi vo svojej cele. Monika na neho vystrašene pozrela. Kaiova tvár bola vážna a jeho postoj bol pevný, pričom oči mu smutne hľadeli na zajatkyňu. „Toto sa jej stalo kvôli mne, nemôžem ju tu nechať,“ pokračoval Kai a Monika nevedela, čo mu na to má povedať. Ona sa s Loren predsa stretla v krčme madam Madlen a toto nebola ona.

Monika videla, že Ala začína byť nepokojná – sučka niečo dole počula.

„Dobre teda, ako ju dostaneme von?“ pristúpila k mladíkovi pohotovo dievčina a podišli k cele. Na ich počudovanie, dvere väzenia boli pootvorené. Kai okamžite vošiel pre Astrin, ktorú pohladil po pleci, a Monika so zlým pocitom ostala stáť vonku.

„Loren, postav sa, pôjdeme odtiaľto preč,“ šepol Kai s láskou bezduchej Astrin. Tá žena vôbec nevnímala svoje okolie, v očiach sa jej nezračil život, no jej telo pomaly vstalo a nasledovalo mladíka von z cely.


Monike sa vôbec nepáčilo, že Kai chce so sebou zobrať tú Astrin. Ale nevedela, ako by mladíkovi mohla teraz vysvetliť, že to nie je jeho Loren. Že práve tá Astrin, ktorú teraz tak starostlivo zviera v náruči, mu zmenila spomienky a jeho pravá milá na neho čaká v krčme madam Madlen.

Dievčina vedela, že nemôže strácať čas, lebo Ala vyskočila na nohy s tichým vrčaním smerom k mrežiam, kde predtým zmizla čarodejnica.

„Musíme bežať, zober ju na ruky, nemôže nás spomaľovať,“ šepla Monika Kaiovi, ktorý okamžite poslúchol. Dievčina potom rýchlo kývla na Alu, ktorá už aj viedla skupinku do chodby so sochami.


Kai zaostával. Napriek tomu, že Astrin, ktorú niesol, bola neuveriteľne chudá, nemohol s ňou dostatočne rýchlo bežať. Monika sa hnala za Alou so srdcom v krku, pričom sa musela neustále obzerať dozadu a spomaľovať. Bála sa, že už si veštica všimla Kaiove zmiznutie a je im v pätách.

V momente, keď dorazili do časti brlohu, kde bola studňa, tak Monike padol kameň zo srdca. Za bariérou uvidela stáť Ninu s Renom, ktorí sa na nich pozreli ako na zjavenie.

„Rýchlo,“ popohnala dievčina Kaia s Astrin, aby prebehli bariérou, a pozrela do chodby, z ktorej vybehli. Jedna z tmavých siluet, ktorá tam bola, sa k nej blížila a telom jej prebehol zužujúci strach. Monika okamžite položila ruku na stenu a v mysli hľadala, kde sa nachádza jej rozvetvená rastlina. Našťastie ju dievčina našla rýchlo a poručila jej, aby vytvorila pozdĺž chodby so sochami prekážky. Podarilo sa jej to včas, pretože videla, ako sa silueta veštice potkla a padla na zem.

Monika však vedela, že toto čarodejnicu nezdrží dlho, a tak nechala aby burina nahusto zarástla celý prechod, vytvoriac sieť, ktorá im dá viac času. Počula ako k nej dolieha krik jej spoločníkov a napriek tomu, že im nerozumela, tušila čo hovorili.

Dievčina sa rýchlo otočila na útek a vybehla z komnaty veštice.

„Si v poriadku?“ opýtala sa jej Nina a Monika zadychčane prikývla. Vtedy sa dievčine naskytol pohľad na Rena, ktorý vrúcne objal svojho brata. Na Monikinej tvári sa objavil dojatý úsmev a začula, ako začala Nina rozdávať povely. No dievčina Crofitu nevnímala, v ušiach jej dunel tlkot vlastného srdca a očami hľadela smerom, kde vytvorila stenu z rastliny, ktorej dodala život. Kvôli žiare zo studne nevidela dobre na svoju bariéru, ale vždy, keď veštica prerazila svojou mocou jednu jej časť, tá okamžite narástla späť. Monika cítila bolesť svojej rastliny, ale snažila sa ju čo naviac potlačiť, aby sa spojenie medzi nimi neprerušilo a zároveň získala pre svoju skupinu čo najviac času.


Vtom k Monike podišiel Ren a schmatol ju pod pazuchou. Dievčina k nemu ledva zdvihla pohľad, už aj cítila, ako ju ťahá od komnaty veštice.

„Pôjdeme vzadu. Prevážame väzňov, tak sa tvár podľa toho,“ precedil skrz zuby Ren a nechal ju ísť pred sebou v zúženej časti chodby, kde mohli ísť len po jednom. Keď sa pripojili k ostatným, Ren jej ešte rýchlo šepol. „Daj znamenie Tornovi a Olymu, možno ich budeme potrebovať.“

Monika na neho vyvalila oči, no on si to nevšimol. Dievčina totiž nevedela, či dokáže zároveň udržať rastlinu vo vešticinej komnate nažive a pritom riadiť ďalšiu jej časť na druhom konci hradu.


V čele ich skupiny šla Ala s Ninou. Obe vzbudzovali autoritu a nebolo pochýb, že si prišli pre dôležitých väzňov, ktorí sa za nimi chúlili k sebe s hlavami sklonenými k zemi. Dokonca ani ďalšia Crofita vzadu so strážou nevzbudzovali podozrenie, až kým si Monika bolestivo nesiahla k srdcu. Totiž na to, aby dokázala dať znamenie Tornovi a Olymu, sa musela prestať sústrediť na blokovanie bolesti z vešticiných nahnevaných útokov na jej rastlinu. V okamihu ňou teda prebehla bolesť, ktorá jej zovrela vnútornosti, a úplne stratila dych.

Ren si okamžite všimol, že sa Monike niečo stalo. Bolo vidieť, ako jej tvár sčervenala, aj napriek tomu, že bola zväčša pokrytá čiernou farbou. Ren ju teda okamžite schmatol za pažu, aby jej pomohol ustáť bolesť, no ich nezvyčajné chovanie si všimol i jeden z mužov v stráži a pristúpil k nim.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa stroho a Monika od neho odvrátila tvár, lebo cítila, ako v nej vrie moc Zeleného draka. V jej vnútri prebiehal boj, pri ktorom sa snažila dať ich spoločníkom pri Luciusovej komnate znamenie, pričom sa bránila tomu, aby ju zložila bolesť.

„Zabi ho,“ šepla dievčina Renovi, ktorý na ňu zhrozene pozrel. Vyzerala, že skolabuje, a nechcel ju nechať spadnúť, ale zrazu stráž pred nimi skríkla.


„Zadržte ich!“



Komentáre

  1. Co to? Tahle část mi nějak moc rychle utekla! Nuuu! 😣
    Koukám a vidím, že se obálka opět změnila! Je vážně nádherná!💚

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že sa ti páči obálka, ale toto ešte stále nie konečná verzia. 😈😇

      Odstrániť

Zverejnenie komentára