moje-farby

V pondelok Monika trvala na tom, že musí do školy. Hneď ráno jej deň začal cvičeniami z fyziky, na ktorých proste odmietala chýbať. No na hodine veľmi nedávala pozor, pretože myšlienky ju často zaviedli späť k jej vidine, ktorá ju úplne ohúrila – mohutná silueta draka s prenikavými zelenými očami. Už len myšlienka na predka východných kmeňov jej po tele vyvolávala zimomriavky. Po cvičeniach mala trojhodinovú prednášku z organickej chémie v najväčšej z renovovaných miestností v škole, ktorá bola ešte stále cítiť novotou. Monika si v posluchárni sadla do zadnej lavice a nie dopredu ku kamarátkam, lebo bola až príliš unavená na to, aby vymýšľala klamstvá o tom, čo robila cez víkend. Neskôr však zistila, že to nebol dobrý nápad si sadnúť dozadu – veľmi rýchlo totiž zaspala. Z celej prednášky mala preto napísaných len prvých tridsať minút a aj to škrabopisom. „Myslel som si, že si sa prišla učiť,“ ozval sa posmešný hlas vedľa nej, keď sa prebrala. Monika sa preľakla a s vypúleným

Po raňajkách šla Lucia do nemocnice, pretože dnes mali pustiť jej priateľa. Keďže vedela, že sa na Jara prídu pozrieť aj jeho rodičia, nechcela aby ju Monika s Renom odprevadili, pretože by ich prítomnosť vyvolala zbytočné otázky. Lucia už bola obutá a obliekala si červený kabát, keď k dievčatám podišiel Ren. „Zvládneš to?“ opýtala sa Monika kamarátky už asi po tretie. „Samozrejme, niečo si cestou vymyslím,“ mávla rukou Lucia a otočila sa k Renovi, ktorý mal na sebe Jarove rifle a čierne tričko. „To tričko máš naruby,“ ukázala na mužovu hruď, keď si všimla, že potlač trička bola z druhej strany. Ren pozrel na svoj vršok, vzdychol a dal si ho dole. Lucia sa doširoka usmiala, keď uvidela mužovu nahú hruď a Monika ju už tisla dverami von z bytu. „Choď, lebo ešte mu nahovoríš, že i nohavice má opačne,“ šepla jej kamarátka a rýchlo za Luciou zatvorila dvere. Keď sa Monika otočila k Renovi, už mal tričko správne a dievčina si to namierila do obývačky. „Nebude t